Politika

Politický systém Maldivskej republiky

Maldivská republika je ostrovný štát ležiaci v Indickom oceáne, ktorý sa vyznačuje svojím jedinečným politickým usporiadaním. Politický systém Maldiv je založený na princípe prezidentskej reprezentatívnej demokracie, kde prezident slúži ako hlava štátu aj vlády.

História

Maldivské ostrovy prešli dlhým vývojom svojho politického systému. Po referende v roku 1968 Maldivy prijali ústavu, ktorá zmenila ostrovy na republiku so všetkými tromi odvetviami vlády - výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou. Od tohto momentu sa Maldivy vyvíjali smerom k viacdemokratickému systému, vrátane prijatia novej ústavy v roku 2008 a následného zavedenia viacstraníckeho systému.

Výkonná moc

Na čele výkonnej moci stojí prezident, ktorý je zároveň hlavou štátu aj vlády. Prezident je volený priamou voľbou na päťročné obdobie. Má právomoc menovať kabinet ministrov, ktorí musia byť schválení parlamentom. V súčasnosti je prezidentom Maldiv Mohamed Muizzu.

Zákonodarná moc

Zákonodarnú moc na Maldivách zastupuje jednokomorový parlament známy ako Ľudová Majlis, ktorý má 87 členov volených na päť rokov. Počet zástupcov z každého volebného obvodu závisí od celkovej populácie daného obvodu. Posledné parlamentné voľby sa konali 6. apríla 2019.

Politické strany a voľby

Maldivy majú viacero registrovaných politických strán, vrátane Maldivskej demokratickej strany (MDP) a Progresívnej strany Maldiv (PPM). Po prijatí viacstraníckeho systému v roku 2005 sa politická scéna Maldiv stala dynamická s rôznymi politickými stranami súťažiacimi o moc.

Na národnej úrovni si Maledivy volia hlavu štátu – prezidenta – a zákonodarný zbor. Prezidenta volia ľudia na päťročné obdobie od roku 2008. Do roku 2005 (po voľbách) neexistovali žiadne zákonné strany.

Výsledky posledných parlamentných volieb v roku 2019 sú:

Zdroj: https://results.elections.gov.mv/index.html

Súdna moc

Právny systém Maldiv je založený hlavne na islamskom práve s prvkami anglického práva. Najvyšší súd tvorí 5 sudcov vrátane predsedu súdu. Predseda je menovaný prezidentom na odporúčanie Justičnej servisnej komisie a musí byť schválený parlamentom.

Administratívne delenie

Maldivy sa skladajú z 20 atólov a jedného administratívneho mesta (Malé), pričom každý atól je ďalej rozdelený na ostrovy. Správa atólov a ostrovov je decentralizovaná s vlastnými radami, ktoré volia obyvatelia.

Medzinárodná účasť

Maldivy sú členmi mnohých medzinárodných organizácií, vrátane Organizácie Spojených národov, Juhovýchodnoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu (SAARC) a Commonwealthu.

Záver

Politický systém Maldivských ostrovov prešiel významným vývojom od monarchovej k monarchii k dnešnej prezidentskej reprezentatívnej demokracii. S prijatím nového demokratického ústavného poriadku a viacstraníckeho systému sa Maldivy otvorili väčším politickým slobodám a pluralite názorov, čo viedlo k dynamickejšej politickej scéne.